Petícia na podporu zelenej energie

Na proteste pred Úradom vlády sme spustili aj petíciu na podporu zelenej energie.

Obsah petície je tu:

Obnoviteľné zdroje energie (ďalej len OZE) sú obeťou rastúceho tlaku. Tento tlak sa pre mnohých výrobcov stáva neznesiteľný a  ohrozuje budúcnosť zelenej energie na Slovensku. Poslednou kvapkou je pochybné odňatie podpory viac ako 1100 výrobcom elektriny. Tento postup považujeme za protiprávny. V právnom štáte je neprípustné, aby komerčná distribučná spoločnosť odňala výrobcom elektriny podporu iba obyčajným listom, bez riadneho administratívneho rozhodnutia voči ktorému sa výrobca môže brániť, a ktoré je výsledkom spravodlivého konania. Nehovoriac o zjavnej neprimeranosti a likvidačnom charaktere sankcie. Práve obnoviteľné zdroje energie prispeli k zásadnému zníženiu trhovej ceny elektriny. Táto zmena sa však neprejavila na znížení koncovej ceny elektriny pre občanom Slovenskej republiky.“

 

TOUTO PETÍCOU ŽIADAME:

  • zníženie koncovej ceny elektriny,
  • zjednodušenie právneho prostredia pri výrobe elektriny z OZE pre vlastnú spotrebu,
  • rovnocenné postavenie pre výrobcov elektriny z OZE,
  • ochranu právnej istoty pri podpore OZE a rešpektovanie základných princípov právneho štátu,
  • zrušenie sankcie odňatia ročnej podpory pre výrobcov elektriny z OZE.

Energia budúcnosti o.z., Robotnícka 9719, 03601 Martin; www.EnergiaBuducnostiOZ.sk

Osoba určená na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy: Ing. Ladislav Slebodník trvale bytom Popradská 41, 821 06 Bratislava.

Podpísaný petičný hárok prosíme doručte na adresu: Energia budúcnosti o.z., Robotnícka 9719, 03601 Martin

Petičné hárky na stiahnutie, vytlačenie a podpisy sú k dispozícii tu: Peticia_OZE_EnergiaBuducnosriOZ.

Dajme vedieť našim politickým vodcom, že želania občanov sa rozchádzajú s ich vyjadreniami a smerovaním. V prípade informačných potrieb sme vám k dispozícii aj na Info@EnergiaBuducnostiOZ.sk.

 

Problémy rozvoja slovenských OZE na pôde Európskeho paramentu

Slovenský europoslanec p. Štefanec informoval o problémoch slovenských alternatívnych výrobcov na pôde parlamentu:

Protestné zhromaždenie v Bratislave 23. 6. o 11:00

Na Slovensku dostáva zelená červenú. Práve sedím na najväčšej európskej výstave solárnej techniky – InterSolar 2015. A okrem množstva zaujímavých vecí je mi trochu smutno. Smutno v tom, že prakticky celý svet chápe, že zelená energia (obnoviteľná) je prakticky jediná šanca na prežitie ako druhú.
Len na Slovensku táto energia dostáva červenú – od predstaviteľov štátu a imi vlastnenými a ovládanými úradmi a spoločnosťami.
Jednu zlodejinu sa pravdepodobne podarilo zastaviť a G-komponent sa nebude zvyšovať. Iné zlodejiny však stále trvajú. Preto poďme povedať dosť energetickej gorile a zmeňme zelenú späť na zelenú.
Preto stretnime sa 23. 6. o 11:00 v Bratislave pred úradom vlády na ulici.
Viac detailov bude nasledovať, na teraz si rezervujte dátum a čas.

Čo ešte môžu výrobcovia spraviť aby ukázali na problém? Kupovať elektrinu inde

Formálne a viditeľne za stratou podpory sú Regionálne distribučné spoločnosti – Východoslovenská distribučná a.s, Stredoslovenská energetika – Distribúcia a.s. a Západoslovenská distribučná a.s. Ich činnosť je doručiť elektrinu od výrobcov k spotrebiteľovi. Štát im delegoval povinnosť pripájať a riešiť podporu obnoviteľným zdrojom. Vraj im to spôsobilo historický dlh, ktorý sa rozhodli riešiť (aj) účasťou na tejto energetickej lúpeži.

Všetky distribučky sú vlastnené energetikami – Východoslovenská, Stredoslovenská a Západoslovenská. Tieto tri sú nie len matky distribučiek, ale aj predajcovia elektriny. Oni obchodujú s elektrinou, ktorú dopravujú distribučky. Takže prepojenie je jasné.

A teraz sa dostávame k podstate návrhu: Každý výrobca je súčasne aj inde spotrebiteľ. Ak teda distribučka a energetika odmieta poskytovať podporu, prečo od nich ako spotrebiteľ kupovať elektrinu. Veď na našom trhu sú aj iní dodávatelia. A vo väčšine prípadov aj lacnejší.

Aby to bolo jasnejšie dám tri príklady:

Fotovoltika na rodinnom dome: jeden človek má dve roli – A. majiteľ domu a spotrebiteľ B. výrobca s malou (a možno nevyplatenou) podporou. Ako výrobca musí dodávať energetike a doplatok rieši distribučka. Ale čo ho núti zostať u toho istého dodávateľa do domu? Nič, len nedostatok informácií. Dokonca by mohol mať asi aj lacnejšiu elektrinu. Môže to byť iba pár desiatok €, pre ktoré sa mu to doteraz neoplatilo riešiť. Teraz už to má aj iný efekt – je to forma odporu. To že sa oplatí prejsť k inému dodávateľovi si môžte overiť tu: Kalkulačka ceny elektriny – domácnosť.

Majiteľ a zamestnanci na bioplynke: bioplynka je často súčasťou poľnohospodárskeho podnikania = množstvo ľudí a veľká spotreba. Prečo by mala kupovať elektrinu od spoločnosti, ktorá jej škodí? Oplatí sa osloviť iného dodávateľa elektriny. Na cenu elektriny pre podnikateľov (asi) neexistuje kalkulačka. Ale vsadím sa, že alternatívni dodávatelia budú ochotní riešiť lepšiu cenu. Kontakty na nich sú v tej kalkulačke pre domácnosť.

Majitelia a zamestnanci na bioplynke opäť bývajú vo svojich domácnostiach – prečo teda nevyužiť kalkulačku ceny elektriny – domácnosť? A nenájsť si iného dodávateľa elektriny?

Malá vodná elektráreň, fotovoltika na streche firmy, pozemná fotovoltika: takýto výrobca je tiež nútený zostať pri energetike a distribučke. Ale majiteľ a zamestnanci opäť bývajú vo svojich domácnostiach – prečo teda nevyužiť kalkulačku ceny elektriny – domácnosť? A nenájsť si iného dodávateľa elektriny?

Dôsledok takéhoto kroku?

1. Lacnejšia dodávka elektriny pre vás ako spotrebiteľov.

2. Ak si toto odporúčanie osvojí všetkých 1200 poškodených výrobcov, tak to je aspoň 1200 domácností čo zmení dodávateľa. Ak to zrealizuje všetkých 3500 ohrozených zamestnancov a ešte poučia svojich známych a kamarátov už to bude slušná masa.

Myslíte si, že (povedzme) 10000 klientov, ktorí prestúpia od energetík ich nebude zaujímať? Že odchod takého počtu klientov nezabolí? Každý jeden z vás, kto sa na k tomuto legálnemu, jednoduchému a ešte aj ziskovému kroku odhodlá, urobí malý zárez. Jeden zárez mocný kmeň neohrozí, nezlomí. Ale 1000, 10000 a viac zárezov? Sebemocnejší kmeň to zlomí.

Jedna kvapka a pohár pretečie – len už ich v pohári musí byť tisíce. A ani jedna kvapka dopredu nevie, či nie je tá posledná.

Prvé postrehy a poďakovanie – Martin 29. 5.

Tak sme dnes zrealizovali prvý protest proti zlodejinám v energetike. Hneď na začiatku sa chcem poďakovať všetkým, ktorí si povedali, že už je dosť toho aby nám z našich vreciek brali a sebe strkali.

Pred jedenástou sme sa začali organizovať a využili parkovisko a uličku pri Martinskej pobočke ÚRSO.

Pri ÚRSO 1

Pevne veríme, že odkaz, ktorý sme začali odovzdávať pomôže aby sa nenaplnilo motto akcie a aj tohto článku:

Prečo si pes líže gule?

Lebo môže.

Prečo nás páni okradli?

Lebo môžu.

Ak sa nebudeme aktívne brániť, dovolia si viac. Pri regionálnych stretnutiach a pri minulotýždňovom rokovaní na EK v Bruseli sme o ďalšej zlodejine rozprávali „hypoteticky“ – v pondelok sa to od distribučiek ukázalo ako skutočné – návrhom navýšenia G-komponentu na vyše trojnásobok.

Na proteste sme ukázali, že predseda Holjenčík je posledným harabinom v slovenských úradoch. Po hlavnej časti protestu sme sa cez pešiu zónu Martina vybrali k rezidencii tohto harabina energetiky. Po ceste napadlo jedného z protestujúcich ešte lepšie prirovnanie:

Zdravotníctvo malo svojho Pašku –

Energetika má Holjenčíka

A pevne veríme, že sa odoberie do rovnakej histórie ako už takmer zabudnutý Harabin a dúfajme zabudnutý Paška.

Na plote „malého“ predsedu (ÚRSO) – Holjenčíka sme nechali symboly: čierne stužky – lebo pochováva obnoviteľné zdroje a s nimi aj pracovné miesta v regiónoch kde sa asi ani nevyskytol. A ako symbol nádeje, že sa spamätá, sme mu nechali aj zámky – za takými sa môže ocitnúť pokiaľ neprestane porušovať zákony.

Zamka1

Zamka2

Na záver ešte odkaz aj „veľkému“ predsedovi (vlády) aby vedel, že si v kurníku drží škodnú. Zatiaľ sa zdá, že nosí zlaté vajce popularity – manipuluje s cenami energií, nie ako je realita, ale na objednávku. Malý predseda sa nehanbí okradnúť svojou nečinnosťou 1200 výrobcov. A svojou činnosťou prekračovať zákony a vykonávať ďalšie zbojstvá. Len by si veľký predseda mal uvedomiť, že aj my obyčajní Slováci máme hranice, za ktoré už nie sme schopní ustúpiť. A toto je už tá čiara – ďalej už nás tisnúť nemôže.

Odkaz predsedom

 

Z akcie máme urobené dva filmové záznamy – v krátkych dňoch ich zostriháme a pustíme von.

Chcem vás požiadať o viac vecí:

  • maličkosť – ak máte a vy pekné fotky pošlite mi – info@EnergiaBuducnostiOZ.sk
  • podstatne viac ako maličkosť – i napriek tomu, že nás boli slušné stovky, stále sa neprišla brániť väčšina – veď výrobcov je do 3000, v akcii 1508 ošmekli 1200 výrobcov – z nich okolo poloviny dnes prišlo, na začiatok slušné. O dva týždne v Bratislave to bude málo. Šírte informácie medzi ľudí – to je tá prosba.

Jeden z používaných mýtov je zdraženie elektriny vďaka OZE – tu je viac vysvetlenia: Kam sa stratila necelá miliarda?

AK SA NEOZVEME TAK „Lebo môžu“ BUDE PLATIŤ NAĎALEJ.

 

 

Tlačová správa občianskeho združenia Energia budúcnosti

Dnes sme do Martina zvolali protestné zhromaždenie alternatívnych výrobcov elektriny – všetkých, ktorí vyrábajú elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou. Miesto protestu sme zvolili symbolicky pred budovou martinskej pobočky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.

 Prečo ÚRSO? Lebo sám úrad to má na svojej stránke: „Úrad, ako štátna autorita … zabezpečuje rovnováhu medzi záujmami investorov a spotrebiteľov. Musí pritom dbať na ochranu záujmov spotrebiteľov, rovnako ako aj na záujmy investorov. … musí preto vytvárať také prostredie, aby sa podnikateľovi oplatilo investovať, … aby boli ceny (a podmienky – naša poznámka) spravodlivé pre obe strany.“. Úrad pomáha vytvárať zlodejinu veľkých na malých a ešte  to vydáva za spravodlivosť.

Prečo Martin? Lebo život je aj inde ako v Bratislave. Alternatívni výrobcovia vytvárajú hodnoty po celom Slovensku – vyrábajú elektrinu blízko jej spotreby, vytvárajú pracovné miesta aj tam kde ešte nedošla diaľnica, tam kde je vysoká nezamestnanosť.

 

Alternatívni výrobcovia investovali svoje peniaze do výroby elektriny z OZE a KVET vo viere, že sme štandardná krajina, kde zákony platia, kde súdy chránia slabších a nedovoľujú útlak silných. Kde si úrady platené z našich daní vykonávajú svoju prácu, tak ako im zákony a ústava dovoľuje a prikazuje. Investovali vo viere, že úradník je ten kto má rovnaký meter pre každého, a nie je to všemocný „zemepán“ alebo „straník“, ktorý na základe svojej ľubovôle rozhodne ako sa mu zapáči.

Čo chceme?

Chceme len „maličkosti“:

  1. Nech prestane ÚRSO a jeho predseda vykladať zákon a zneužívať svoje postavenie – aj na neho platia naše Ústava a zákony.
  2. Aby ÚRSO prestalo vykonávať právomoci parlamentu – zavádzanie nových poplatkov je podľa Ústavy SR právomoc iba zákonov a teda NR SR, nie vyhlášky ÚRSO.
  3. Aby ÚRSO plnilo svoju úlohu a dozeralo a na plnenie zákonov – tak ako mu to ukladá jeho zákon aj zákon o energetike.
  4. Aby si prestali „distribučky“ – pološtátne spoločnosti (ZSDis a.s., SSE-D a.s. a VSD a.s.) – prisvojovať právomoc, ktorú im nik nedal. Distribučky nemajú posudzovať napĺňanie zákona. Na to je tu ÚRSO a Slovenská obchodná inšpekcia a ich správne konanie.
  5. Základnú a slušnú komunikáciu – výrobcovia vraj porušili zákon už 15. 8. – avšak do 17. 12. s nimi nik nezačal žiadne konanie. Následne výrobcom obyčajným listom oznámili, že im zoberú aj státisíce €. Bez možnosti dokázať, že si výrobca povinnosti splnil.
  6. Aby úrad a distribučky prestali ohlupovať ľudí svojimi dezinformáciami – OZE elektrinu zlacnilo, nie zdraželo; OZE je energetická šanca pre Slovensko a nie ako hovoria nechcená záťaž; OZE vytvára pracovné miesta a pomáha aj podnikateľom (bohužiaľ bez rozdielu príslušnosti k strane).

Ohavnosť návrhu G-komponentu

V jednej veci sú ÚRSO a distribučky dobrí: zlodejinu a zbojstvo vydávajú za legálnu činnosť za účelom konania dobra v prospech spotrebiteľa. A nakoľko energetika bola do nedávna oblasť uzavretej spoločnosti, málokto jej detailne rozumie. Zákony a iná legislatíva sú tak chaoticky napísané, že im to dovoľuje robiť „v medziach“ zákona. Posledným príkladom je návrh distribučiek na „zrovnoprávnenie“ platby za rezerváciu kapacity výrobcov a odberateľov. Pod týmto klamlivým vyhlásením chcú aby sa platba za rezerváciu kapacity výrobcu (tzv. G-komponent) zvýšila na rovnakú hodnotu ako u spotrebiteľa.

Čo to predstavuje v detailných číslach je rozobraté na stránke SAPI: Číselná podstata G-komponentu. Tu si pozrieme dvojitú podstatu tejto lumpárny.

1. EU legislatíva výslovne dovoľuje zaviesť G-komponent, ale v maximálnej výške 0,5 €/MWh. Pri tom ako je navrhovaný, ale bude podľa typu zdroja od 8 €/MWh do viac ak 64 €/MWh. To znamená, že 16 krát až 128 krát prekračuje povolený limit.

2. Už to je samo osebe zlé, ale ohavnejšie je ako sa oháňajú zrovnoprávňovaním a pritom chcú aby sa za jednu vec platili poplatky dvakrát – na strane spotrebiteľa aj výrobcu.

Prirovnať rezerváciu kapacity k niečomu, čo bežne poznáme, je bohužiaľ pomerne ťažké. Najbližší príklad je asi diaľničná známka. Aj tou si kupujete „možnosť“ ísť po diaľnici. „Rezervujete“ si možnosť diaľnicu kedykoľvek využiť.

A teraz k tej dvojnásobnej platbe: najlepšie je príklad – zákazník je zo Žiliny a chce si dačo kúpiť v Bratislave – pôjde svojím autom a aj po diaľnici – musí si teda kúpiť diaľničnú známku. Ale predávajúci v Bratislave si predsa, pre to aby mohol prichádzajúcemu žilinčanovi niečo predať, nebude kupovať diaľničnú známku. To je proste starosť žilinčana.

No a v tomto prípade je distribučná sústava (distribučka) práve tá diaľnica. A popri tom hovoria, že aj predajca aj klient si musia kúpiť diaľničnú známku, lebo na prevoz toho tovaru od predajcu sa ku klientovi dostane po diaľnici.

ÚRSO vyhláškou č. 221/2013 zaviedla povinnosť výrobcov elektriny platiť elektrickú „diaľničnú známku“ aj druhej strane (v príkladu vyššie predajca) – len vo výške 30 % normálnej diaľničnej známky. Distribučky v záujme „rovnoprávnosti“ žiadajú aby si aj výrobca aj klient platil rovnakú „diaľničnú známku“ – rezerváciu kapacity. Za jeden prenos elektriny od výrobcu ku klientovi dve „diaľničné známky“.

Z prirovnania k diaľničnej známke je vidno, že jediný profitujúci je distribučka – lebo na rozdiel od tej známky – ona je ten ktorý dostane peniaze za rezerváciu kapacity.

A ešte je tu ďalší rozmer:

V prípade s normálnym tovarom, keby aj bol predajca (každý) si povinný kúpiť známku tiež, prosto ju dá do predajných nákladov – do ceny tovaru. Klient to bude musieť zaplatiť, lebo aj tak všetci predajcovia majú tú známku zahrnutú v cene. V takom prípade je šťastná distribučka – má dve platby, predajcovi je to jedno, lebo náklad presunul na klienta. A ten jediný je nešťastný lebo platil známku dvakrát. To je predstava rovnoprávnosti v podaní distribučky. Ja tomu hovorím zlodejina.

Bohužiaľ pre výrobcu elektriny (opäť predajca z príkladu) energetika je regulovaná oblasť a tú „diaľničnú známku“ si nesmie preniesť do nákladov. A zaplatí ju zo svojho zisku. A teraz sa dostávame k podstate „rovnoprávnosti“ podľa distribučky – výrobca aj klient sú nešťastný (obaja platia svoju známku) len distribučka opäť šťastná – má dve platby poplatku za jednu službu. Opäť ako v odstavci vyššie je to zlodejina, len na inom časti reťazca.