Na rade je Ústavný súd SR

Dnes odovzdal zástupca poslancov NR SR ich kompletné podanie na riešenie nesúladu zákona o podpore OZE s Ústavou SR.

Iniciatívu opozičných poslancov parlamentu na tlačovej konferencii o podaní zastupovali Alojz Přidal, Jozef Mikuš, Jozef Viskupič a tím líder SaS pre energetiku Karol Galek.

40 opozičných poslancov podpísaných pod týmto podaním zastupuje právna kancelária, ktorá patrí k najväčším expertom na energetické právo v Slovenskej republike – AK Semančín Poláček. Táto kancelária zastupuje poslancov aj v podaní na Ústavný súd SR vo veci G-komponentu.

K podaniu bol spracovaný aj podrobný rozbor dopadov na výrobcov, ale aj verejné financie a celkovo na stav Slovenska. Združenie požiadalo o autorizáciu zverejnenia. Ako náhle zúčastnené strany vyslovia súhlas zverejníme podrobnosti.

Súčasťou podania je žiadosť o jeho vybavenie mimo poradia – v bežnom slovníku predbežné opatrenie – tak aby rozhodnutie mohlo byť urobené skôr ako škody u alternatívnych výrobcov dosiahnú nevratné škody.

Odovzdania podania na bratislavskú pobočku ÚS SR sa zúčastnil Jozef Hudák za advokátsku kanceláriu Semančín & Poláček, ktoré pri podaní zastupuje poslancov NR SR, Ladislav Slebodník, ako náš predseda správnej rady združenia a Veronika Galeková, riaditeľka Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE.

USSR1

 

USSR5

 

USSR2

Prečo sa 1/15 rovná 1/40?

Popri tlačovej konferencii k podaniu poslancov na Ústavný súd poskytol predseda združenia p. Slebodník rozhovor pre Energie-Portal.sk: Hrozba prepúšťania je reálna, tvrdí výrobca zelenej elektriny.

Celý rozhovor a jeho prepis si tak môžte pozrieť. Na uvedenom odkaze.

1/15 = 1/40 – platný nezmysel

Som veľmi rád, že p. redaktor hneď na začiatku položil dosť častú otázku, parafrázujem: „Ľudia hovoria, že výrobcom vypadne iba jeden rok z 15 ročnej odpory, to vadí?“. A odpoveď je veľmi jednoduchá – SAMOZREJME ÁNO. 

Nechápem ako sa niekto môže pozastaviť nad tým, že výrobcovia bojujú o svoje peniaze. Veď nikoho by podobná otázka nenapadla pri normálnom zamestnancovi, pri inom podnikaní, ani pri plate hocijakého úradníka.

Bežný človek robí povedzme od 22 do 62 – to je 40 rokov práce a 40 ročných príjmov. Ak by zamestnanec celý rok robil a nedostal za ten rok žiadnu výplatu asi by mal existenčné problémy. A to je „len“ 1/40 jeho celkového očakávaného príjmu.  To je teda podstatne menej ako pri výrobcovi, ktorému bolo ukradnuté až 1/15 príjmu. Ale v oboch prípadoch je to jeden rok.

Za niekoľko posledných rokov sme boli svedkami protestov zamestnancov, keď im nebola vyplatená mzda za tri, štyri mesiace (dokonca nie celý rok) a prakticky každý plne chápal oprávnenosť ich požiadaviek. Keď poškodení živnostníci bojovali proti Váhostavu, tiež nik nepochyboval o ich oprávnenej požiadavke.

Prečo teda v tejto súvislosti vznikne myšlienka „veď to je iba jeden rok?“.

Protestné zhromaždenie v Bratislave 23. 6. o 11:00

Na Slovensku dostáva zelená červenú. Práve sedím na najväčšej európskej výstave solárnej techniky – InterSolar 2015. A okrem množstva zaujímavých vecí je mi trochu smutno. Smutno v tom, že prakticky celý svet chápe, že zelená energia (obnoviteľná) je prakticky jediná šanca na prežitie ako druhú.
Len na Slovensku táto energia dostáva červenú – od predstaviteľov štátu a imi vlastnenými a ovládanými úradmi a spoločnosťami.
Jednu zlodejinu sa pravdepodobne podarilo zastaviť a G-komponent sa nebude zvyšovať. Iné zlodejiny však stále trvajú. Preto poďme povedať dosť energetickej gorile a zmeňme zelenú späť na zelenú.
Preto stretnime sa 23. 6. o 11:00 v Bratislave pred úradom vlády na ulici.
Viac detailov bude nasledovať, na teraz si rezervujte dátum a čas.

Tlačová správa občianskeho združenia Energia budúcnosti

Dnes sme do Martina zvolali protestné zhromaždenie alternatívnych výrobcov elektriny – všetkých, ktorí vyrábajú elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou. Miesto protestu sme zvolili symbolicky pred budovou martinskej pobočky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.

 Prečo ÚRSO? Lebo sám úrad to má na svojej stránke: „Úrad, ako štátna autorita … zabezpečuje rovnováhu medzi záujmami investorov a spotrebiteľov. Musí pritom dbať na ochranu záujmov spotrebiteľov, rovnako ako aj na záujmy investorov. … musí preto vytvárať také prostredie, aby sa podnikateľovi oplatilo investovať, … aby boli ceny (a podmienky – naša poznámka) spravodlivé pre obe strany.“. Úrad pomáha vytvárať zlodejinu veľkých na malých a ešte  to vydáva za spravodlivosť.

Prečo Martin? Lebo život je aj inde ako v Bratislave. Alternatívni výrobcovia vytvárajú hodnoty po celom Slovensku – vyrábajú elektrinu blízko jej spotreby, vytvárajú pracovné miesta aj tam kde ešte nedošla diaľnica, tam kde je vysoká nezamestnanosť.

 

Alternatívni výrobcovia investovali svoje peniaze do výroby elektriny z OZE a KVET vo viere, že sme štandardná krajina, kde zákony platia, kde súdy chránia slabších a nedovoľujú útlak silných. Kde si úrady platené z našich daní vykonávajú svoju prácu, tak ako im zákony a ústava dovoľuje a prikazuje. Investovali vo viere, že úradník je ten kto má rovnaký meter pre každého, a nie je to všemocný „zemepán“ alebo „straník“, ktorý na základe svojej ľubovôle rozhodne ako sa mu zapáči.

Čo chceme?

Chceme len „maličkosti“:

  1. Nech prestane ÚRSO a jeho predseda vykladať zákon a zneužívať svoje postavenie – aj na neho platia naše Ústava a zákony.
  2. Aby ÚRSO prestalo vykonávať právomoci parlamentu – zavádzanie nových poplatkov je podľa Ústavy SR právomoc iba zákonov a teda NR SR, nie vyhlášky ÚRSO.
  3. Aby ÚRSO plnilo svoju úlohu a dozeralo a na plnenie zákonov – tak ako mu to ukladá jeho zákon aj zákon o energetike.
  4. Aby si prestali „distribučky“ – pološtátne spoločnosti (ZSDis a.s., SSE-D a.s. a VSD a.s.) – prisvojovať právomoc, ktorú im nik nedal. Distribučky nemajú posudzovať napĺňanie zákona. Na to je tu ÚRSO a Slovenská obchodná inšpekcia a ich správne konanie.
  5. Základnú a slušnú komunikáciu – výrobcovia vraj porušili zákon už 15. 8. – avšak do 17. 12. s nimi nik nezačal žiadne konanie. Následne výrobcom obyčajným listom oznámili, že im zoberú aj státisíce €. Bez možnosti dokázať, že si výrobca povinnosti splnil.
  6. Aby úrad a distribučky prestali ohlupovať ľudí svojimi dezinformáciami – OZE elektrinu zlacnilo, nie zdraželo; OZE je energetická šanca pre Slovensko a nie ako hovoria nechcená záťaž; OZE vytvára pracovné miesta a pomáha aj podnikateľom (bohužiaľ bez rozdielu príslušnosti k strane).

Ohavnosť návrhu G-komponentu

V jednej veci sú ÚRSO a distribučky dobrí: zlodejinu a zbojstvo vydávajú za legálnu činnosť za účelom konania dobra v prospech spotrebiteľa. A nakoľko energetika bola do nedávna oblasť uzavretej spoločnosti, málokto jej detailne rozumie. Zákony a iná legislatíva sú tak chaoticky napísané, že im to dovoľuje robiť „v medziach“ zákona. Posledným príkladom je návrh distribučiek na „zrovnoprávnenie“ platby za rezerváciu kapacity výrobcov a odberateľov. Pod týmto klamlivým vyhlásením chcú aby sa platba za rezerváciu kapacity výrobcu (tzv. G-komponent) zvýšila na rovnakú hodnotu ako u spotrebiteľa.

Čo to predstavuje v detailných číslach je rozobraté na stránke SAPI: Číselná podstata G-komponentu. Tu si pozrieme dvojitú podstatu tejto lumpárny.

1. EU legislatíva výslovne dovoľuje zaviesť G-komponent, ale v maximálnej výške 0,5 €/MWh. Pri tom ako je navrhovaný, ale bude podľa typu zdroja od 8 €/MWh do viac ak 64 €/MWh. To znamená, že 16 krát až 128 krát prekračuje povolený limit.

2. Už to je samo osebe zlé, ale ohavnejšie je ako sa oháňajú zrovnoprávňovaním a pritom chcú aby sa za jednu vec platili poplatky dvakrát – na strane spotrebiteľa aj výrobcu.

Prirovnať rezerváciu kapacity k niečomu, čo bežne poznáme, je bohužiaľ pomerne ťažké. Najbližší príklad je asi diaľničná známka. Aj tou si kupujete „možnosť“ ísť po diaľnici. „Rezervujete“ si možnosť diaľnicu kedykoľvek využiť.

A teraz k tej dvojnásobnej platbe: najlepšie je príklad – zákazník je zo Žiliny a chce si dačo kúpiť v Bratislave – pôjde svojím autom a aj po diaľnici – musí si teda kúpiť diaľničnú známku. Ale predávajúci v Bratislave si predsa, pre to aby mohol prichádzajúcemu žilinčanovi niečo predať, nebude kupovať diaľničnú známku. To je proste starosť žilinčana.

No a v tomto prípade je distribučná sústava (distribučka) práve tá diaľnica. A popri tom hovoria, že aj predajca aj klient si musia kúpiť diaľničnú známku, lebo na prevoz toho tovaru od predajcu sa ku klientovi dostane po diaľnici.

ÚRSO vyhláškou č. 221/2013 zaviedla povinnosť výrobcov elektriny platiť elektrickú „diaľničnú známku“ aj druhej strane (v príkladu vyššie predajca) – len vo výške 30 % normálnej diaľničnej známky. Distribučky v záujme „rovnoprávnosti“ žiadajú aby si aj výrobca aj klient platil rovnakú „diaľničnú známku“ – rezerváciu kapacity. Za jeden prenos elektriny od výrobcu ku klientovi dve „diaľničné známky“.

Z prirovnania k diaľničnej známke je vidno, že jediný profitujúci je distribučka – lebo na rozdiel od tej známky – ona je ten ktorý dostane peniaze za rezerváciu kapacity.

A ešte je tu ďalší rozmer:

V prípade s normálnym tovarom, keby aj bol predajca (každý) si povinný kúpiť známku tiež, prosto ju dá do predajných nákladov – do ceny tovaru. Klient to bude musieť zaplatiť, lebo aj tak všetci predajcovia majú tú známku zahrnutú v cene. V takom prípade je šťastná distribučka – má dve platby, predajcovi je to jedno, lebo náklad presunul na klienta. A ten jediný je nešťastný lebo platil známku dvakrát. To je predstava rovnoprávnosti v podaní distribučky. Ja tomu hovorím zlodejina.

Bohužiaľ pre výrobcu elektriny (opäť predajca z príkladu) energetika je regulovaná oblasť a tú „diaľničnú známku“ si nesmie preniesť do nákladov. A zaplatí ju zo svojho zisku. A teraz sa dostávame k podstate „rovnoprávnosti“ podľa distribučky – výrobca aj klient sú nešťastný (obaja platia svoju známku) len distribučka opäť šťastná – má dve platby poplatku za jednu službu. Opäť ako v odstavci vyššie je to zlodejina, len na inom časti reťazca.

Ďalší pádny dôvod na účasť na protestnom zhromaždení

V pondelok bolo ukončené pripomienkové konanie k novele Vyhlášky ÚRSO č. 221/2013 Z. z., o cenovej regulácii v elektroenergetike. SAPI aj iní požadujú zrušenie odsekov kde sa zavádza G-komponent – jeho zavedenie porušuje množstvo legislatívnych aktov. Ako „protinávrh“ je záujem všetkých troch distribučiek zvýšiť G-komponent na 100 % – teda na 3,33 násobok.

Protest dostáva rozmer na ktorý sa už snažíme ukázať dlhšie – strata podpory nie je náhodný jav, je to programové ničenie vašich privátnych investícií. Je to pokus ako z energetiky vytlačiť nové trendy (OZE a distribuovanú, decentralizovanú energetiku) a zakonzervovať zisky v malej skupine vyvolených. Na tento ciel využijú akúkoľvek taktiku, vrátane zavádzania a označovanie falošných vinníkov. Ukazuje na to aj článok Kam sa stratila necelá miliarda?

Preto by mali protest podporiť nie len okradnutí výrobcovia, ale všetci alternatívni výrobcovia elektriny z OZE aj KVET.